Mc Kenzieho metodika

Centralizácia

Centralizácia znamená pohyb príznakov z periférie smerom k centru pri extrémnej polohe alebo pohybe do krajnej polohy. Príznaky na periférii sa zmenšujú, príznaky v centre sa zvýrazňujú. Po ukončení pohybu musí táto zmena pretrvávať.

Centralizácia je dobrým indikátorom prognózy. Na jej základe vyberáme pohyb pre pacienta užitočný. Ak má pacient asymetrickú bolesť, ktorá po cvičení prejde cez strednú čiaru, je to prognosticky priaznivé znamenie.

Periferizácia

Periferizácia znamená pohyb príznakov smerom z centra na perifériu. Je varovným signálom, pri ktorom treba s určitým typom pohybov alebo cvikov prestať. Lepšiu prognózu má pacient s centrálnou bolesťou v krížoch ako pacient s oveľa menšou bolesťou propagujúcou sa v podkolení.

Porucha vystretia – Extenčná dysfunkcia

Pri pokuse o extenziu po dosiahnutí konečného rozsahu pohybu vznikajú príznaky. Keď tkanivo nie je vystavené napätiu, príznaky miznú. Pohyby v ostatných smeroch príznaky nevyvolávajú.

1. a) Začíname extenziou v ľahu s 10 – 15 opakovaniami každé 3 hodiny. Pohyb pacient spočiatku vykonáva vlastnou silou. Ak je potrebné, pokračujeme aplikáciou vonkajšej sily – terapeut vytvára pretlak pomocou svojich rúk alebo pacienta fixuje popruhom.
2. b) V zriedkavých prípadoch pokračujeme mobilizáciou alebo manipuláciou. Pacienta kontrolujeme 2-krát týždenne, aby sme sledovali pokrok alebo v prípade potreby modifikovali program.

Porucha zohnutia – Flekčná dysfunkcia

1. a) Začíname flexiou v ľahu každé 2 – 3 hodiny. Žiadna flexia v prvých 3 hodinách ráno. Pacient po flekčných cvikoch vykoná niekoľko extenzií.
2. b) Pokračujeme flexiou v sede alebo v stoji s rovnakou frekvenciou, ale počet opakovaní znížime na 5. Po 5 dňoch cvičenia zvýšime počet opakovaní na 10.
3. c) V zriedkavých prípadoch pokračujeme mobilizáciou alebo manipuláciou.

Flekčná dysfunkcia je častým následkom posteriórnej poruchy, pretože pacienti s posteriórnou poruchou sú inštruovaní, aby vylúčili flexiu, čo spôsobí stratu tohto pohybu. Veľa pacientov má po úprave posteriórnej poruchy subjektívne príznaky a popisuje ich v rovnakej lokalizácii. Mnohí klinici mylne predpokladajú, že sú výrazom posteriórnej poruchy. Pokračujú v extenzii, avšak stav pacienta sa nezlepšuje – vytvorila sa flekčná dysfunkcia. Pri vyšetrovaní odlíšime posteriórnu poruchu od flekčnej dysfunkcie tým, že flekčná dysfunkcia stratu extenzie nevykazuje a opakovaná extenzia na ňu nemá vplyv.

Ukazovatele zlepšenia

1. centralizácia bolesti,
2. trvalá bolesť sa stane kolísavou,
3. zníženie frekvencie bolesti,
4. zvýšenie rozsahu pohybu,
5. návrat funkcie,
6. zníženie medikácie,
7. návrat do práce.

Držanie tela

Korekcia držania tela v ľahu, sede i stoji je primárna. Pacienta o správnom držaní inštruujeme pri každej príležitosti.

Denná automobilizácia

Pacient musí celý život každý deň robiť ráno extenziu a večer flexiu a extenziu. Pokiaľ mal posteriórnu poruchu a zistí, že dochádza k obmedzeniu extenzie, musí si ľahnúť a urobiť toľko extenzií, koľko je potrebné k udržaniu pohybu. Po dobu nasledujúcich 48 – 72 hodín musí vylúčiť predklon, pretože čo len jeden predklon mu môže spôsobiť ťažkosti.