Dýchanie

Dýchanie je zabezpečované súhrou svalov, ktoré sa nachádzajú na hrudníku, na bruchu, na chrbte a aj na krku. Môžeme ich rozdeliť do viacerých skupín:

– svaly zabezpečujúce bežný nádych a výdych,

– svaly zabezpečujúce prehĺbený nádych a výdych a

– svaly pomocné,

ktoré zapájame len pri nedostatku vzduchu (stačí už len pocit nedostatku ako majú napríklad pacienti pri astmatickom záchvate) alebo pri zlom dýchacom stereotype.

Pri bežnom nádychu sa dolná časť hrudnej kosti hýbe dopredu, dolné rebrá sa hýbu do strán (medzireberné svaly) a stena brucha sa hýbe smerom dopredu – rovnaký pohyb realizuje pupok. Všetky tieto pohyby napomáhajú bránici, aby fungovala ako piest. Bránica sa  hýbe smerom nadol a vytvárala podtlak, na základe ktorého je vdychovaný (vťahovaný) vzduch do pľúc. Tento vzduch obsahuje kyslík (O2). Keď chceme urobiť základňu pre „bráničný piest“ musíme udržať správne postavenie panvy, ktorú si môžeme predstaviť ako lavór po okraj naplnený vodou. Vodu nechceme vyliať – preto sa snažíme nepreklopiť ho ani dopredu, ani dozadu. Tým zabezpečujeme správne postavenie krížovej kosti, ktorá tvorí časť panvy, ako aj driekovej chrbtice, hrudnej chrbtice a ostatných štruktúr ako sú svaly, väzy a medzistavcové platničky – všetko štruktúry zúčastňujúce sa na dýchaní.

Pri bežnom výdychu sa využíva elasticita štruktúr hrudného koša. Na jej podklade je pasívne vzduch (s vydychovaným kysličníkom uhličitým – CO2) vytláčaný smerom navonok. Opäť tu zohráva bránica funkciu stláčajúceho piesta. Stena brušná sa hýbe smerom dovnútra – rovnaký pohyb realizuje pupok. Pri maximálnom výdychu sa aktívne zapájajú medzirebrové svaly a svaly steny brušnej. Pričom pomocné dýchacie svaly svojím napätím zabezpečujú fixáciu hrudníka.  Bránica je zároveň jedným z hlavných svalov, ktoré zabezpečujú stabilizáciu celého tela.

Veľmi často sa stretávame s panvou nadmerne klopenou dopredu – to pri nádychu neumožňuje správne reagovať panvovému dnu – čo má za následok zvýšené napätie svalstva okolo chrbtice. Zmeny bývajú štandartne sprevádzané nadmerným zakrivením driekovej chrbtice, oslabením steny brušnej a panvového dna. V tejto situácii sa nemôže správne zapájať ani bránica. Smerom nahor to má za následok oslabenie dolných svalov lopatiek – čo napomáha nadmernému zakriveniu hrudnej chrbtice.

Hrudník si môžeme predstaviť ako pohár uložený hore dnom nad základňou, ktorú tvorí panva. Základňa pohára (uloženého hore dnom) by mala ležať v horizontále. Vtedy je aj bránica v horizontále. Všetky ostatné pozície hrudníka a panvy spôsobujú pri dýchaní problémy.

Prof. Gúth