Ako ma bolela chrbtica

Volám sa Anton Gúth, som lekár na rehabilitačnom pracovisku, pokým som sám nemal ťažkosti s chrbticou, napriek tomu, že som pacientov s týmto ochorením vtedy liečil viac ako 20 rokov, nemal som ani čiastočne predstavu o tom, aké problémy a bolesti je táto porucha schopná spôsobiť. Moje pripútanie na nemocničné lôžko našej kliniky v roku 1995, po bolestivom nesprávnom dvíhaní kredenca, vo mne upevnilo presvedčenie, že „už nikdy viac sa to nesmie zopakovať!“ a že musím urobiť všetko pre to, aby sa bolesti nedostavili po čase opäť. Dnes sa venujem tomuto problému viac ako 40 rokov a myslím, že moja vyššie uvedené úvaha bola správna.

Základný liečebný postup, ktorý sa pri týchto ťažkostiach vyučuje na fakulte mi bol známy od školských rokov. Ten hovorí, že najdôležitejšie je odstrániť bolesť. Keď sa to podarí, obyčajne snahy väčšiny lekárov končia. Pacienta, ktorý prestane mať akútne bolesti, považujú za zdravého. Len niektorým pacientom sa podáva aj fyzikálna liečba alebo pohybová liečba. Pacienti túto zložku liečby prijímajú pozitívne len dovtedy, pokiaľ nevyžaduje z ich strany aktivitu. Veľmi si chvália masáže, parafín, saunu a niektoré elektroliečebné procedúry zamerané proti bolesti. Len s nevôľou prijímajú cvičenia, ktoré nútia pacienta fyzicky na sebe pracovať – teda cvičiť.

Na druhej strane musím povedať, že aj dnes sa zo strany ošetrujúceho personálu stretávam s dobre mienenými radami, ktoré však majú nesprávny obsah. Lekári, ale aj v súčasnosti vydávané publikácie odporúčajú „posilňovať svalový korzet“, spevniť chrbticu, cvičiť svaly okolo chrbtice a podobné nezmysly. Takto formulované odporúčanie je zavádzajúce a demonštruje neznalosť problematiky. Ako sa dozvieš ďalej, svaly nemožno cvičiť len posilňovaním („posilňovať svalový korzet“!!?), treba ich na cvičenie aj správne pripraviť a hlavne zariadiť aj ich pouvoľňovanie keď sú skrátené a hlavne vzájomné vyváženie. Navyše, a to je najdôležitejšie, musíme pacienta nacvičiť, ako realizovať všetky činnosti v dennom živote doma, na pracovisku a pri hobby aktivitách v čo najšetrnejších pozíciách.

Zdravotnícky personál popri množstve iných starostí často nemá ani chuť, ani trpezlivosť na to, aby ťa získal pre aktívny prístup k tvojim ťažkostiam. Totiž vo chvíli keď „prestane bolesť“, keď ťa prepustia z nemocnice alebo si ukončil ambulantnú starostlivosť, obyčajne skončíš s cvičením, prípadne cvičíš len dovtedy, kým si ešte chrbticu „uvedomuješ“, kým ťa trochu pobolieva, kým ťa niečo omína. Na svoj aktívny prístup obyčajne zabudneš v to ráno, keď sa prebudíš, vstaneš a nič ťa (dočasne) nebolí. Tento stav možno hodnotiť ako časovanú bombu, ktorá vybuchne, keď to budeš najmenej čakať. Ťažkosti sa ti môžu obnoviť a darmo budeš obviňovať „dvíhanie mince“, „počasie“, „trhnutie uzdou pri jazde na koni“ alebo inú činnosť. Pravda je však úplne inde. Seknutie v krížoch, ktoré vzniklo náhle, je ako pretečený pohár: postihnutý si doňho prikvapkával chorobné zmeny postupne po celý doterajší život – nesprávnym preťažovaním chrbtice, nedostatočne aktívnym životom, presiľovaním svalstva, ktoré zabezpečuje sed alebo stoj, a naopak jednorazovým nadmerným zaťažovaním svalov zabezpečujúcich športovú alebo záujmovú činnosť – okopávanie na poli, práca so sekerou alebo kladivom na chate, športový výkon s opakujúcou sa činnosťou rúk alebo nôh.

Na zvládnutie bolestí chrbtice rozhodne nestačí jedna manipulácia, nestačí aplikovanie prúdov z najnovšieho prístroja, nestačí podávanie najlepších analgetík alebo dobrá masáž, resp. cvičenie podľa najnovšej techniky. Je potrebné aj čosi viac, musíš sa pre „problém“ zapáliť, musíš sa sám presvedčiť, že predpísané cvičenie, psychická a fyzická relaxácia a predpísaná pohybová kultúra sa musia realizovať denne, aj keď už akútne príznaky odzneli. Školu chrbtice chápeme ako každodennú, integrálnu súčasť bežného života. Až do posledných rokov minulého storočia sme u nás nemali ucelenú koncepciu preventívnych opatrení, ktoré by zabraňovali vzniku funkčných ťažkostí chrbtice. V anglicky hovoriacich krajinách sa už vtedy sformovali hnutia označované ako škola chrbta, ktoré predstavovali najnovšie názory na vznik ťažkostí s chrbticou, spôsob ich medicínskeho zvládnutia a navyše praktické rady do života: ako ležať, ako vstávať z postele, umývať sa, obliekať sa, ako správne sedieť v aute, v práci, ako správne dvíhať, kosiť, rúbať drevo a pod. Keď sa mi prvýkrát dostala do ruky takáto kniha, uvedomil som si, aké je ľahké robiť prevenciu, keď už chrbtica bolí a pacient je ochotný vo všetkom spolupracovať, avšak aké je ťažké presvedčiť o jej nevyhnutnej potrebe aj človeka, ktorý bezprostredne netrpí, ale je aktuálne ohrozený, prípadne čo najširší okruh ľudí, ktorí doteraz ťažkosti s chrbticou nemali, ale nesprávnym spôsobom života si o bolesti chrta „koledujú“.

Aspoň v základných črtách sa musíš oboznámiť s anatómiou kostí, kĺbov, svalov, svalových obalov, väzov a nervových štruktúr. Následne musíš pochopiť základné funkcie týchto štruktúr. Navyše si musíš uvedomiť, že v reťazci príčin a následkov bolestí je poškodenie chrbtice až na konci. Najskôr je prítomná porucha nervovej regulácie, porucha svalov a ich obalov, čiže porucha funkcie pohybového aparátu na rôznych stupňoch. Až následne dochádza ku poruche štruktúry medzistavcovej platničky alebo vytvoreniu „kostených výrastkov“ na stavcoch.

prof. Gúth