Kabatova metodika

Diagonály si predstavujeme ako priamky tvoriace kríž prechádzajúci pri hornej končatine cez plecový kĺb a pri dolnej končatine cez bedrový kĺb, ktorý je celý pootočený o 45 st. Platí dohoda o označení I. a II. diagonály. Pohybový vzorec uskutočnený v diagonále má   horné a    dolné postavenie. Každé z nich môže byť flekčné alebo extenčné podľa postavenia koreňových kĺbov. V každej diagonále možno urobiť pohyb zhora nadol alebo naopak. Je dôležité si uvedomiť, že v každom prípade sa zapájajú iné svalové skupiny. Preto označujeme realizovaný pohyb začiatočným a konečným postavením končatiny, čím sa vyhneme slovnému chaosu.

Vzájomnou kombináciou spojení týchto východiskových pozícií vzniká začiatok, smer a ukončenie požadovaného pohybu. Umiestňovanie končatiny do východiskovej pozície realizujeme pasívne od proximálnych častí, pričom rehabilitant začína od akrálnych častí rotáciou, na ktorú plynule naviaže zvyšok pohybu. Rotácia je zároveň jedným z facilitačných prvkov, preto sa nesmie vynechať. Svaly, ktoré sú vo východiskovom postavení najviac natiahnuté, sú aj najviac facilitované, a potom realizujú pohyb (alebo sa oň pokúšajú) proti maximálnemu odporu, ktorý ešte prekonajú.

Každý pohyb má hlavnú svalovú zložku. Tieto hlavné svaly zodpovedajú svalom, ktoré podobný pohyb vykonávajú podľa svalového testu, ale v tejto metóde sa počíta i so svalmi topograficky priľahlými k týmto svalom. Krajné vlákna susedných svalov môžu buď spolupracovať, i keď každý z nich má hlavnú funkciu inú (m. glutaeus medius a m. tensor fasciae latae), alebo môže určitý sval spolupracovať niektorou zložkou svojej činnosti pri dvoch rôznych vzorcoch (m. vastus intermedius sa zúčastňuje vo vzorcoch, kde hlavnou zložkou je raz flexia, druhý raz extenzia v bedrovom kĺbe).

Inou možnosťou je, že sa určité svaly zúčastňujú rôznych vzorcov, ale vždy pre rovnaký pohyb. Sled pohybov je vlastne príklad svalovej koordinácie. Pre liečebný sled pohybov sa používa označenie „timing for emphasis“.

Za normálny sa považuje taký sled pohybov (svalových kontrakcií), keď pohyby začínajú akrálne, pokračujú ku koreňu končatiny a postupujú až na trup. To je normálny priebeh pohybov u zrelého jedinca. Vývoj pohybových vzorcov však postupuje opačne. Dieťa ovláda najprv trup a šiju a postupne sa učí ovládať končatiny. Až v konečnej fáze vývoja pohybových vzorcov navodzuje pohyb akrálnej časti končatín a šije. Je to spôsobené tým, že stimuly k pohybom prichádzajú cez ruky a nohy.

Pri realizácii pohybových vzorcov podľa tejto techniky sa ďalej vyžaduje, aby prevedenie každého vzorca začalo vždy rotáciou a aby rotácia bola ukončená skôr ako flexia (extenzia) a addukcia (abdukcia). Flexia (extenzia) distálnejších kĺbov nesmie skončiť skôr, ako sa začne pohyb v kĺbe proximálnejšom, ale musí skončiť v distálnejšom kĺbe skôr ako v proximálnejšom.

prof. Gúth