„Funkčné“ poruchy

Krátke väzy prechádzajú z jedného stavca na druhý. Môžeš si ich predstaviť ako nitky, ktoré zošívajú dve rozličné časti. Obdobné väzy, avšak podstatne dlhšie, spájajú navzájom aj iné štruktúry – napríklad v oblasti panvy krížovú kosť a lopatky kostí panvových – pozri na priloženom obrázku. Na stavci sa nachádzajú kĺbové plôšky, ktorými sa stavec spája s inými stavcami, na hrudníku i s rebrami a v krížovej oblasti s panvou.  Má výbežky, na ktoré sa pripájajú viaceré svaly, uskutočňujúce už spomínané pohyby jednotlivých stavcov voči sebe, a tým aj celej chrbtice a celého tela.

Hlavné spojenie medzi telami dvoch stavcov tvorí medzistavcová platnička. Má zvláštne zloženie: v jej strede sa nachádza rôsolovité jadro a okolo neho väzivové prstence. Tie sú dostatočne pevné a zároveň aj elastické (tuhé a pružné väzivo).

Každý stavec má dve kĺbové spojenia s vyšším a dve s nižším stavcom. V týchto kĺbových spojeniach sa okrem iného nachádzajú mäkké výbežky z puzdra(v medicíne sa nazývajú meniskoidy). Treba na ne myslieť z hľadiska možného vzniku blokád, o ktorých budem písať ďalej.

Začínajúce poruchy chrbtice majú zo začiatku charakter poruchy funkcie. Popisujeme ich vtedy, keď je porušená funkcia, ale štruktúra, tkanivo, orgán sú bez zistiteľných zmien. Funkčné zmeny sú prvým stupňom poškodenia, ktorý možno príslušnou zmenou vrátiť do pôvodného stavu. Príkladom je karburátor, ktorý má všetky zložky, ale je zle nastavený – a teda celý motor a aj auto nefungujú.

Tvoje svalstvo je vydané tvojej vôli, ale aj zvôli. Môžeš mu dať rozličné (aj nesprávne) príkazy a ono ich vykoná. Za normálnych okolností sú do činnosti striedavo zapájané svaly udržujúce postoj (statické svaly) a dynamické činnosti (dynamické svaly). Keď častejšie a dlhodobo využívaš sed a stoj (sedenie v škôlke, sedenie v základnej škole, sedenie na strednej škole, sedenie na vysokej škole, sedenie v autobuse, sedenie v aute, sedenie v práci, státie v práci…), preťažuješ statické svaly, ktoré  sa  skracujú , lebo sú nútené udržiavať túto pozíciu. Ich „protihráči“ – svaly dynamické naopak ochabujú a vzniká svalová nerovnováha.

Prvá fotografia vznikla v Paríži v r. 1925. Veľmi rýchlo začali fotografie vytláčať z trhu maliarov – portrétistov. Fotografovaní klienti si však užili v prvých desaťročiach doslova galeje. Museli pred  malou drevenou debničku so šošovkou vpredu a „čudným“ obsahom (camera obscura) vydržať sedieť 4 hodiny (slovom štyri!!!) bez pohnutia. K tomu účelu vymysleli fotografi špeciálne stoličky, podopierky na ruky a hlavu – ale aj napriek tomu vstávali klienti doslova zbití od statickej bolesti. Nemali vôbec poškodené platničky, ani výrastky na stavcoch. Čo ich bolelo? – No predsa, dlhým sedom alebo stojom preťažené, statické svaly!

Prof. Gúth